Archív článkov

Kategórie článkov

Informačný systém o ŽP

Dokumenty

Menu

enviroportal.sk » Archív článkov » Zlato a jeho kyanidové lúhovanie

Zlato a jeho kyanidové lúhovanie

22. 02. 2007, Enviroportal
Zlato a jeho kyanidové lúhovanie

V ostatných rokoch svetová ročná ťažba zlata výrazne vzrástla a v súčasnosti dosahuje 2 500 t. Svetové zásoby zlata sa odhadujú na 89 000 t, z toho približne 40 % je na území Južnej Afriky, ktorá je zároveň jeho najväčším producentom (takmer 14 % svetovej ťažby).









Ďalšími významnými producentmi podieľajúcimi sa na svetovej ťažbe zlata sú USA, Austrália, Čína, Rusko, Peru, Kanada a Indonézia. Dopyt po zlate ovplyvňujú tri hlavné oblasti: šperkárstvo, priemysel a investície. Najmä investície do zlata v posledných rokoch výrazne vzrástli a boli hlavným činiteľom ovplyvňujúcim pohyb jeho ceny. Celkový dopyt má rastúci trend a v roku 2005 predstavoval 3 754 t. Zvýšený dopyt vyplýva z toho, že v čase rastúcej inflácie sa zlato stáva zárukou hodnoty a ochranou pred infláciou. Svetová cena zlata odzrkadľuje ekonomickú stabilitu medzinárodných vzťahov, závisí však aj od surovinovej základne a ďalších faktorov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú jeho úžitkovú hodnotu (politický vývoj vo svete, extrémne výkyvy počasia, špekulatívny nákup a predaj na burzách). Odhaduje sa, že stúpajúci trend ceny zlata na svetových trhoch bude pretrvávať a je pravdepodobné, že prekoná doteraz najvyššie zaznamenanú cenu 873 USD/tr. oz (troyská unca = 31,1035 g) z októbra 1980.


Vlastnosti zlata a jeho využívanie

Zlato je žltý kujný kov s bodom tavenia 1 063 oC. Je inertné voči kyselinám a zásadám, rozpúšťa sa len v lúčavke kráľovskej, kyanide sodnom a v ortuti. Zlato nekoroduje, nestráca lesk pri atmosférických vplyvoch a taktiež nemení farbu. Je najkujnejšie zo všetkých kovov a je veľmi ťažné. Zlato má vysokú odrazivosť pre infračervené žiarenie a viditeľné spektrum, s väčšinou kovov ľahko tvorí zliatiny, má vysokú elektrickú a tepelnú vodivosť.Je absolútne nealergické a ľahko sa tvaruje, čo má veľký význam pre šperkárstvo, kam smeruje väčšina jeho produkcie (84 %). Používa sa tiež v elektrotechnike (6 %), v kozmonautike na výrobu tieniacich ochranných zariadení pred intenzívnym slnečným žiarením a v leteckom priemysle na výrobu plošných spojov, konektorov a reflektorov infračerveného žiarenia. Ďalšou oblasťou použitia zlata je razenie mincí a pamätných medailí a výroba dentálnych náhrad. Zlato sa v podobe organometalických zlúčenín používa na dekoráciu porcelánu a skla. Z priemyselného a zlatníckeho použitia sa zlato recykluje; odhaduje sa, že recykláciou sa zabezpečuje 30 až 50 % svetovej spotreby zlata. V zlatníctve a elektrotechnike sa spotreba zlata a jeho zliatin znižuje aplikáciou pozlátených súčastí z bežných kovov a je nahrádzané paládiom, platinou a striebrom. Mierou rýdzosti zlata je karát, v tomto význame je 1 karát 1/24 rýdzosti podľa hmotnosti, preto 24-karátové zlato je rýdze zlato (99,99 %). Zlato sa vyskytuje vo viacerých genetických typoch ložísk. Je prítomné v zlatonosných konglomerátoch, v ryžoviskách (rozsypoch), v subvulkanických hydrotermálnych ložiskách, v porfýrových a metasomatických ložiskách a ako prímes sulfidických rúd. Väčšina svetových ložísk patrí medzi hydrotermálne ložiská a ryžoviská. Zlato sa v týchto ložiskách vyskytuje vo viacerých modifikáciách - jednak ako rýdzi kov, prírodná zliatina so striebrom (elektrum) a inými kovmi (Cu, Hg, Pd, Pt, Ir, Rh), ako aj vo forme teluridov. Zlato sa nachádza aj v sulfidoch antimónu, arzénu, medi, železa a striebra.


Technologické možnosti úpravy


Z hľadiska úpravy zlatonosných rúd je rozhodujúce poznanie genetického typu zrudnenia a väzby zlata v ňom, čo je podmienkou určenia technológie úpravy tak, aby bola zaručená maximálna výťažnosť zlata pri najefektívnejšom usporiadaní technologickej schémy. Úprava zlatonosných rúd je charakterizovaná špecifickými znakmi, ktoré majú viac-menej všeobecnú platnosť pre všetky spracovávané typy rúd: požiadavka vysokej výťažnosti, ktorá väčšinou presahuje hranicu 90 % (výnimkou je lúhovanie na haldách), prevládanie lúhovacích pochodov, pričom upraviteľnosť rudy je posudzovaná podľa toho, ako je ruda lúhovateľná v roztoku kyanidu, prechod na ťažbu chudobnejších rúd s koloidne rozptýleným zlatom a potrebou priameho lúhovania. Vo všeobecnosti sú v súčasnosti ekonomicky ťažiteľné rudy s obsahom 2 až 5 g.t-1 Au pri povrchovom dobývaní a 5 až 10 g.t-1 Au pri hlbinnom dobývaní v závislosti na genetickom type zrudnenia a jeho technologickom a ekologickom spracovaní.


Viac na tému Zlato a jeho kyanidové lúhovanie čítajte v ENVIROMAGAZÍNe 5/2006
Zdroj: ENVIROMAGAZÍN 5/2006 - RNDr. Jozef Franzen, Mgr. Ivan Mesarčík - MŽP SR, sekcia geológie a prírodných zdrojov

Komentáre: Zlato a jeho kyanidové lúhovanie

Ešte nebol pridaný žiadny komentár