enviroportál - životné prostredie OnLine

Východiská zákona o PNEŠ

Zákon NR SR č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PNEŠ) prináša nový aspekt ochrany životného prostredia na zložkách chránené druhy a prirodzené biotopy európskeho významu, voda, pôda a to hlavne formou prevencie a zodpovednosti prevádzkovateľov. Zákon upravuje podmienky a postup pri environmentálnej zodpovednosti za environmentálnu škodu (ďalej EŠ) uplatňovaním princípu "znečisťovateľ platí" v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Medzi základné povinnosti prevádzkovateľov patrí vykonanie preventívnych a nápravných opatrení, ako aj povinnosť finančného krytia zodpovednosti za environmentálnu škodu t.j. na vykonanie prevencie a nápravy škôd, ktoré spôsobili svojou činnosťou na vybraných prírodných zdrojoch.

Zákonom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd. Smernica bola prijatá dňa 21. apríla 2004 a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne do 30. apríla 2007.

• dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedené v Zmluve o založení ES.
• základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu (EŠ) spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.
• smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch.

Cieľom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES je, konkrétne vytvorenie spoločného rámca na prevenciu a odstraňovanie environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť, ktorý nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť samé, a preto je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva.

Slovensko a zákon o PNEŠ

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES je do nášho právneho poriadku zabezpečená prijatím Zákona NR SR č. 359 o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon NR SR č. 359/2007 Z.z. prijatý dňa 21. júna 2007), s účinnosťou od 1.9.2007,

• zákon zavádza povinnosti na zabránenie vzniku EŠ, prevenciu a nápravu EŠ, ale aj finančnú zodpovednosť prevádzkovateľov za riešenie EŠ, ukladá prevádzkovateľom povinnosť ohlasovať EŠ a vytvárať si poistné krytie prípadných EŠ,
• za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu (EŠ) sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob finančného krytia.

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú, bez ohľadu na zavinenie, týmito pracovnými činnosťami(zákon č.359/2007 ods. 2):

• prevádzkovaním zariadení podliehajúcich integrovanému povoleniu podľa osobitného predpisu, okrem zariadení alebo ich častí, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov,
• zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov s výnimkou aplikácie čistiarenského kalu do pôdy v súlade s osobitným predpisom, ktoré vyžadujú súhlas podľa osobitného predpisu alebo registráciu podľa osobitného predpisu,
• cezhraničným pohybom odpadov, ktorý vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu,
• vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,
• vypúšťaním znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo injektážou znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,
• odberom vody a vzdúvaním vody, ktoré vyžadujú povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,
• výrobou, používaním, uskladňovaním, spracúvaním, plnením, uvoľňovaním do životného prostredia a vnútropodnikovou prepravou
  1. nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických prípravkov podľa osobitného predpisu,
  2. prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,
  3. biocídnych výrobkov vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,
• prepravou nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou alebo leteckou dopravou podľa osobitných predpisov,
• prevádzkou veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia, spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov a ich zmien vyžadujúcich súhlas podľa osobitného predpisu,
• používaním geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch vrátane ich prepravy podľa osobitného predpisu,
• zámerným uvoľňovaním geneticky modifikovaných organizmov podľa osobitného predpisu.

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len "chránený druh") a chránených biotopoch spôsobenú (zákon sa vzťahuje na chránené druhy a biotopy európskeho významu):

• zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2 zákona .

Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ani na bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú:

• vojnou alebo vojnovým stavom,
• prírodným javom výnimočnej, neovplyvniteľnej a neodvrátiteľnej povahy,
• činnosťou s jadrovým rizikom, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis, ako aj udalosťou alebo činnosťou, pri ktorej sa na zodpovednosť alebo náhradu škody vzťahujú ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
• znečistením difúzneho charakteru, pri ktorom nie je možné určiť príčinnú súvislosť medzi environmentálnou škodou a pracovnou činnosťou jednotlivých prevádzkovateľov.
• tento zákon sa nevzťahuje na činnosti, ktorých hlavným účelom je slúžiť obrane štátu alebo medzinárodnej bezpečnosti, výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami
• tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktorá škodu spôsobila, uplynulo viac ako 30 rokov
• na environmentálne škody vzniknuté pred účinnosťou zákon, nebude riešiť tzv. staré záťaže (staré ekologické záťaže - sú vo všeobecnosti staré skládky odpadov, staré banské diela, haldy, odkaliská a iné objekty starej banskej činnosti, územia znečistené armádnou činnosťou a iné zdroje znečistenia, napr. areály podnikov, produktovody, poľnohospodárske dvory, hnojiská atď., ktoré môžu byť významným zdrojom znečistenia podzemnej a povrchovej vody, horninového prostredia a ovzdušia. Cez tieto môže byť ohrozené zdravie človeka a zvierat)
• nezahŕňa škodu na majetku, ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade týchto škôd zostávajú nedotknuté.

Zákon je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Základné pojmy

Škoda

je merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo

Environmentálna škoda (EŠ)

je škoda na

• chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov, s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený v súlade s osobitným predpisom
• vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vôd alebo na ekologický potenciál vôd, s výnimkou nepriaznivých účinkov ustanovených v osobitnom predpise, alebo
• pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch

Závažná škoda

pri chránených druhoch a biotopoch - škoda s preukázanými účinkami na ich zdravie a možno tak klasifikovať aj :

• nepriaznivé odchýlky, ktoré sú menšie ako prirodzená fluktuácia chráneného druhu alebo chráneného biotopu považovaná za normálnu,
• nepriaznivé odchýlky spôsobené prirodzenými príčinami alebo vyplývajúce zo zásahov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o lokalitu, ako sú definované v záznamoch o chránených biotopoch alebo v cieľovej dokumentácii alebo ktoré boli predtým vykonané ich vlastníkmi alebo správcami,
• škoda na chránených druhoch alebo chránených biotopoch, pri ktorých sa preukáže, že sa zotavia v krátkom čase bez potreby iného zásahu do takého stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky chráneného druhu alebo chráneného biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší ako bol základný stav

Nepriaznivá zmena

škodou merateľná zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo

Prírodný zdroj

chránené druhy, chránené biotopy, voda a pôda

Chránené druhy a chránené biotopy sú:

• chránené druhy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise,
• druhy európskeho významu a sťahovavé vtáky na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia uvedené v osobitnom predpise a ich chránené biotopy,
• miesta na rozmnožovanie alebo na oddych chránených druhov európskeho významu uvedených v osobitnom predpise,
• chránené biotopy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise,

Voda

všetky vody podľa osobitného predpisu.

Pôda

je poľnohospodárska pôda, lesné pozemky, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy.

Bezprostredná hrozba EŠ

dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k environmentálnej škode.

Preventívne opatrenie

opatrenie, ktoré sa prijme ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie, spôsobujúce bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody, a ktorého účelom je takejto škode predísť alebo ju minimalizovať.

Nápravne opatrenie

akcia alebo kombinácia akcií vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasných opatrení, ktorých účelom je obnova, regenerácia alebo nahradenie poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií alebo zabezpečenie rovnocennej náhrady za tieto zdroje alebo funkcie,

• primárna náprava - sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo do takmer základného stavu,
• doplnková náprava - sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú vtedy, ak sa nedosiahla obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi nápravnými opatreniami ,
• kompenzačná náprava - sú nápravné opatrenia, ktoré sa príjmu na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali od dňa vzniku environmentálnej škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo ich funkcií. Kompenzačná náprava nezahŕňa finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

Základný stav

stav prírodného zdroja a jeho funkcií v čase vzniku environmentálnej škody, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe dostupných informácií, zisťuje sa na základe najlepších dostupných informácií. Vychádza sa pritom najmä z dokumentácie vyhotovenej, uchovávanej alebo šírenej podľa osobitných predpisov, z výsledkov monitoringu, prieskumných prác, z odborných posudkov a z odbornej literatúry.

Pracovná činnosť

činnosť vykonávaná v rámci hospodárskej činnosti, obchodu alebo podnikania bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú povahu alebo jej ziskový či neziskový charakter.

Náklady

náklady potrebné na zabezpečenie náležitej a účinnej prevencie a nápravy environmentálnej škody vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a alternatívnych opatrení, nákladov na súvisiacu administratívu, právne služby a na vymáhanie náhrady nákladov, nákladov na zber údajov a ďalších všeobecných nákladov, ako aj nákladov na monitorovanie a kontrolu environmentálnou škodou dotknutého alebo ohrozeného miesta.

Subjekty

Prevádzkovateľ

právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť, alebo na ktorú boli podľa osobitného predpisu prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia.

Oznamovateľ

vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou škodou, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté, mimovládna organizácia sú oprávnené oznámiť príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Strana pôvodu

štát na ktorého území sa vykonáva pracovná činnosť, ktorá spôsobila environmentálnu škodu presahujúcu hranice štátov alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody presahujúcu hranice štátov.

Dotknutá strana

štát, na ktorého území vznikla environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou vykonávanou na území strany pôvodu, ktorá nie je dotknutou stranou

Orgány štátnej správy:

• Ministerstvo životného prostredia SR
• Krajský úrad životného prostredia
• Obvodný úrad životného prostredia
• Slovenská inšpekcia životného prostredia

Konajúce príslušné orgány:

• na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody je zákonom stanovený obvodný úrad životného prostredia
• pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je zákonom stanovená Slovenská inšpekcia životného prostredia,
• ak vznikne E škoda alebo bezprostredná hrozba EŠ presahujúca hranice štátov, pri ktorej je SR stranou pôvodu alebo dotknutou stranou, je zákonom stanovené MŽP SR.

Dotknuté orgány :

Orgány štátnej ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

Orgán verejnej správy

obec, Hasičský a záchranný zbor alebo Policajný zbor.

Odborne spôsobilé osoby

poskytujú odborné stanovisko prevádzkovateľovi pri vzniku EŠ na pôde , ktorá sa zisťuje vykonaním analýzy rizík.

Európska komisia

orgán, ktorému členské štáty EU predkladajú správy o evidencii EŠ a prípadoch zodpovednosti prevádzkovateľov v zmysle zákona PNEŠ a doplňujúce informácie potrebné z hľadiska správneho uplatňovania zákona PNEŠ.

Účastníci konania:

• prevádzkovateľ
• vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá environmentálnou škodou, alebo na ktorej sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,
• obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,
• fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté,
• občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov, ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok, je ochrana životného prostredia (ďalej len "mimovládna organizácia"), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1, a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

Kontaktné adresy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Sekcia environ. hodnotenia a riadenia Odbor environ. rizík a biologickej bezpečnosti Hanulova 5/d 812 35  Bratislava

Slovenská agentúra životného prostredia CPPEZ - Centrum plánovania prírodných a energetických zdrojov Odbor hodnotenia environ. kvality Odbor obnoviteľných prírod. zdrojov Dlhá 3 971 01  Prievidza Telefón: 046 / 51 99 713, -14, -16, -22 Fax: 046 / 54 25 093 Email:enviskody@sazp.sk