Indikátory

Vyhľadávanie

Informačný systém o ŽP

Dokumenty

Menu

enviroportal.sk » Indikátory » Indikátory TUR

Indikátory TUR

Ukazovatele na hodnotenie plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v oblasti environmentálneho piliera TUR

Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý, komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva, ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo.

Zásadnú podporu trvalo udržateľného rozvoja (TUR) deklarovala Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro v roku 1992, na ktorej boli prijaté 4 zásadné dokumenty: Rio-deklarácia (27 zásad), Dohovor o biologickej diverzite, Rámcový dohovor o klimatických zmenách a AGENDA 21 (40 kapitol) tvoriaca základné východisko pre vypracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach.Táto podpora bola znovu potvrdená a deklarovaná aj v prijatých záverečných dokumentoch na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji (WSSD) v Johannesburgu 2002.

Johannesburská deklarácia z júla 2003 potvrdila základné zásady na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja stanovené v Riu v roku 1992. Na všetkých úrovniach musí byť vyvinuté úsilie na podporu integrácie troch zložiek trvalo udržateľného rozvoja - ekonomického rozvoja, sociálneho rozvoja a ochrany životného prostredia - ako navzájom závislých a podporujúcich sa pilierov.

Výzvou pre SR je premietnuť princípy TUR do každodenného správania, posudzovať všetky plánované i realizované aktivity prostredníctvom kritérií TUR a vyhodnocovať smerovanie k trvalej udržateľnosti pomocou súboru ukazovateľov (indikátorov) TUR.

Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj OSN schválila na svojom zasadnutí 18. apríla 1996 v New Yorku ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. Pre SR bolo z celého súboru relevantných 125 ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, 7 ukazovateľov súboru sa týkalo morí a pobrežných oblastí a suchých, púštnych a polopúštnych oblastí. Takýto súbor ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja bol schválený uznesením vlády SR č. 655/1997 zo 16. septembra 1997 o uplatňovaní Agendy 21 a vyhodnocovaní ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike a bolo ním uložené ministrom, vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v bode B1 vyhodnocovať podľa požiadaviek a metodiky OSN a podľa určeného gestorstva uplatňovanie jednotlivých kapitol Agendy 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja v SR.

Na tomto princípe bola vypracovaná rezortom MŽP SR Správa Rio+10, ktorá bola pripravená pre Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. Správa na základe ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja hodnotí stav napĺňania cieľov stanovených v oblasti TUR na Konferencii o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro po desiatich rokoch od jej uskutočnenia v podmienkach SR.
Strategický dokument Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky prijatá v roku 2001 zahŕňa hlavné dimenzie trvalo udržateľného rozvoja environmentálnu, sociálnu, ekonomickú, inštitucionálnu pri sledovaní relevantných kapitol Agendy 21 a ukazovateľov TUR a zohľadnení špecifík SR. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja obsahuje orientácie a priority TUR SR, strategické ciele TUR SR a cesty a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR. Základnou orientáciou SR by malo byť dlhodobé, cieľavedomé a komplexné smerovanie k vytváraniu spoločnosti založenej na princípoch TUR a ich praktickom uplatňovaní. K dosiahnutiu tejto orientácie je potrebné vo všetkých sférach spoločnosti vychádzať z princípov a kritérií TUR a orientovať sa na nasledovné dlhodobé priority (integrované ciele) TUR SR identifikované v NSTUR, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj:
  • vysoká kvalita životného prostredia, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov - efektívna ochrana životného prostredia, šetrné využívanie prírodných zdrojov, odstránenie environmentálnych záťaží a poškodenia prostredia, limitovanie ekonomického rozvoja v súlade s prírodnými podmienkami a potenciálmi, dosiahnutie a udržanie kvalitného životného prostredia s dôrazom na ohrozené oblasti.
Strategické ciele TUR, ktoré je potrebné v rámci smerovania aj k uvedenej dlhodobej priorite dosiahnuť vo vzťahu k životnému prostrediu, sú:
  1. Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a zdravotnej starostlivosti, skvalitnenie životného štýlu
  2. Rozvoj integrovaného modelu pôdohospodárstva
  3. Reštrukturalizácia, modernizácia a ozdravenie výrobného sektora
  4. Zlepšenie dopravnej a technickej infraštruktúry, rozvoj cestovného ruchu
  5. Reštrukturalizácia a modernizácia bankového sektora
  6. Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR
  7. Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov
  8. Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia
  9. Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrôf
  10. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.
Cesty a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR navrhujú činnosti, ktorými by mala spoločnosť prispieť k splneniu jednotlivých strategických cieľov. Pre ich monitorovanie je potrebné vytvoriť taký súbor ukazovateľov TUR, ktorý by komplexne a objektívne odrážal stav v dosahovaní vytýčených strategických cieľov.

Jednotný súbor ukazovateľov TUR schválený vládou SR v roku 1997, uvedený ako príloha Národnej stratégie TUR neumožňuje komplexne vyhodnocovať smerovanie SR k trvalej udržateľnosti. Hoci ukazovatele prezentujú ľudské činnosti, procesy a modely, ktoré majú účinok na trvalo udržateľný rozvoj, indikujú stav trvalo udržateľného rozvoja a zároveň uvádzajú strategické a ďalšie možnosti reakcie na zmeny v stave trvalo udržateľného rozvoja, v oblasti environmentálneho piliera zahrnuté indikátory nespĺňajú požiadavky pre zabezpečenie objektívneho a komplexného odpočtovania cieľov NS TUR. Tento súbor je neúplný aj vo vzťahu k súboru indikátorov "Rio+10" procesu SR ako aj v porovnaní s indikátormi UN CSD a Lisabonskými indikátormi EÚ.

Navrhnutý súbor ukazovateľov na hodnotenie plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v oblasti environmentálneho piliera TUR vychádza z možnosti jeho aplikovateľnosti pri vyhodnocovaní plnenia hlavných cieľov vytýčených v NS TUR a v jej prioritných oblastiach, s dôrazom na vecné a smerné ciele a priority spadajúce do oblasti environmentálneho piliera TUR podľa jednotlivých ciest a prostriedkov navrhnutých k ich dosiahnutiu.

Súbor indikátorov na hodnotenie plnenia NS TUR v oblasti
je zároveň doplnený súborom so životným prostredím súvisiacich indikátorov
hodnotiacich napĺňanie príslušných priorít a cieľov NS TUR, ktoré sú sledované a vyhodnocované ako UN CSD indikátory, Lisabonské indikátory a indikátory Rio+10 procesu v SR.

Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja SR na roky 2005 - 2010 konkretizoval ciele v oblasti TUR vzhľadom na vonkajšie podnety a vnútorné potreby.
Téma
Hlavný indikátor
1.
Sociálno-ekonomický rozvoj
Miera rastu reálneho HDP na obyvateľa
2.
Udržateľná spotreba a výroba
Produktivita zdrojov
3.
Sociálne začleňovanie
Obyvateľstvo nachádzajúce sa núdzi alebo v sociálnom vylúčení
4.
Demografické zmeny
Miera zamestnanosti starších pracovníkov
5.
Verejné zdravie
Zdravé roky života a stredná dĺžka života pri narodení (podľa pohlavia)
6.
Klimatické zmeny a energia
Emisie skleníkových plynov
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej hrubej konečnej spotrebe energie
7.
Udržateľná doprava
Podiel spotreby energie v doprave vzhľadom na HDP
8.
Prírodné zdroje
Index vtákov
Úlovky z rybej populácie nad bezpečné biologické limity
Stav rybej populácie spravovanej EÚ v severovýchodnom Atlantiku
9.
Globálne partnerstvo
Podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na HDP
10.
Dobre spravovane verejné veci
Žiadny hlavný indikátor

Dňa 23.11.2011 bola zverejnená Monitorovacia správa EÚ o trvalo udržateľnom rozvoji. Európsky hospodársky a sociálny výbor vypracoval na svojom plenárnom zasadnutí v dňoch 23. a 24. mája 2012 stanovisko na tému "Správa o monitorovaní stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj za rok 2011".

V súvislosti s prípravou na Rio+20 Eurostat zverejnil dňa 15.6.2012 správu Údaje pre budúcnosť a prezentáciu indikátorov trvalo udržateľného rozvoja EÚ (SK).


V dňoch 20. - 22. júna 2012 sa v brazílskom Rio de Janeiro uskutočnila Konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20 (webová stránka zriadená dňa 23.2.2011). Cieľom konferencie bolo určiť globálnu stratégiu pre ekologické hospodárstvo. Na summite mala byť taktiež riešená otázka vzniku Svetovej environmentálnej organizácie.

Dňa 21.2.2011 bola zverejnená správa UNEP Smerom k zelenej ekonomike: cesta k trvalo udržateľnému rozvoju a odstráneniu chudoby. V máji 2011 OECD zverejnila správu Smerom k zelenému rastu. Obe správy predstavujú príspevok k dosiahnutiu cieľov konferencie Rio+20. Na príprave konferencie participujú i ďalšie medzinárodné organizácie.

EK prijala dňa 20.6.2011 oznámenie KOM(2011) 363, ktorým pripravuje pôdu pre prijatie stanoviska EÚ na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20. V oznámení sa určujú ciele a konkrétne opatrenia pre dve vzájomne prepojené témy konferencie: prechod na ekologické hospodárstvo v kontexte udržateľného rozvoja a odstraňovanie chudoby a zabezpečenie lepšieho riadenia udržateľného rozvoja.


Na zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru dňa 22.9.2011 bolo zdôraznené, že Rio+20 musí reagovať na aktuálnu výzvu týkajúcu sa prípravy pôdy pre nový ekonomický poriadok, kde bude trvala udržateľnosť spoločnosti a taktiež bude dosahovaný rast HDP.

Európsky parlament svojím uznesením zo dňa 29. septembra 2011 schválil spoločnú pozíciu EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20). Pri diskusii počas rozpravy k uvedenej rezolúcii predseda výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie Jo Leinen povedal, že "vyzývajú priemyselne vyspelé a rozvojové krajiny, aby spolupracovali s cieľom znížiť globálnu ekologickú stopu. Len prísne opatrenia umožnia rastúcej svetovej populácií podeliť sa o svoje obmedzené prírodné zdroje spravodlivo a udržateľne v budúcnosti".

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vo svojom prejave na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN dňa 22. septembra 2011 v New Yorku o.i. povedal, že súčasné chápanie výroby a spotreby je trvalo neudržateľné. Opatrenia zamerané na boj proti klimatickým zmenám sú nedostatočné a nedosahujú politicky stanovených cieľov. V budúcom roku, keď sa bude konať konferencia Rio+20, svet by mal preukázať svoju angažovanosť týkajúcu sa trvalo udržateľného rozvoja. Zelený rast sa musí stať výzvou k súťaži vo všetkých krajinách, veľkých a malých, bohatých i chudobných.

Na zasadnutí Rady ministrov EÚ pre životné prostredie dňa 10.10.2011 v Luxemburgu bola schválená všeobecná pozícia EÚ k konferencii Rio+20. Ministri očakávajú, že jeden z hlavných výsledkov konferencie by mal obsahovať "zelený ekonomický plán" s konkrétnymi cieľmi a opatreniami na medzinárodnej úrovni a taktiež balík reforiem vedúcich k posilneniu riadenia problematiky životného prostredia na medzinárodnej úrovni.

Janez Potočnik, európsky komisár pre životné prostredie, na konferencii WWF zorganizovanej dňa 11.10.2011 pod názvom "Neobmedzené zdroje? Prechod na účinné využívanie zdrojov ekonomiky?'' vo svojom vystúpení k pripravovanej konferencii Rio+20 povedal, že konferencia by mohla znamenať začiatok k globálnemu prechodu na zelenú ekonomiku. To ponúka príležitosť pre EÚ, aby podporila svoje záväzky k trvalo udržateľnému rozvoju, ktoré sú plne v súlade s cieľmi EÚ do roku 2020 a ktoré predstavujú moderný, komplexný a udržateľný rast v globálnom kontexte.

Spoločná pozícia EÚ k Rio+20 bola prezentovaná dňa 1.11.2011.

Janez Potočnik, európsky komisár pre životné prostredie, na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov dňa 15.12.2011 povedal, že EÚ urobí všetko pre to, aby sa prispelo k dosiahnutiu celkového cieľa konferencie Rio+20: poskytne nový politický impulz k trvalo udržateľnému rozvoju na všetkých úrovniach. Pre splnenie uvedeného cieľa je potrebné dohodnúť sa na ambicióznej vízii a súvisiacich akciách v dvoch tematických okruhoch, ktoré boli identifikované na konferencii: "zelenej ekonomiky v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby" a "inštitucionálneho rámca pre trvalo udržateľný rozvoj ". Rio+20 nie je len o životnom prostredí: jeho program je skutočne multi-dimenzionálny, ktorý zahŕňa aj ekonomické a sociálne dimenzie trvalo udržateľného rozvoja.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) rozhodol 17. januára 2012 vypracovať doplňujúce stanovisko na tému "Postoj EHSV k príprave konferencie OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20)". Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal v dňoch 7. - 8.2.2012 konferenciu o trvalo udržateľnom rozvoji. Na konferencii bol prijatý súbor odporúčaní k pripravovanej konferencii Rio+20. V jednom z odporúčaní sa uvádza, že ak Rio + 20 má predstavovať zlomový bod, politickí lídri musia zvýšiť svoje úsilie, aby boli dosiahnuté jasné záväzky.

Na zasadnutí Európskej rady dňa 2.3.2012 bolo zdôraznene, že EÚ podporuje dosiahnutie ambicióznych výsledkov na konferencii OSN Rio+20 o trvalo udržateľnom rozvoji. Rada zdôraznila, že je potrebné, aby na konferencii bol výrazne zastúpený súkromný sektor a občianska spoločnosť. Stanovila niektoré kľúčové zásady, ktorými sa EÚ bude pri príprave na konferenciu riadiť:
  • na konferencii by sa malo pokročiť v otázke globálneho prechodu k zelenému hospodárstvu, čím sa podporí ochrana životného prostredia, prispeje k odstráneniu chudoby a podnieti nízkouhlíkový rast, pri ktorom sa efektívne využívajú zdroje,
  • malo by sa vyvinúť úsilie o stanovenie jasných operačných cieľov a konkrétnych opatrení na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni v rámci dohodnutého harmonogramu,
  • malo by sa prispieť k silnejšiemu globálnemu inštitucionálnemu rámcu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by mal zahŕňať povýšenie UNEP na špecializovanú agentúru,
  • malo by sa pokročiť v práci na globálnych a koherentných cieľoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015, pričom by sa mal vziať do úvahy aj proces preskúmania miléniových rozvojových cieľov.

Rada ministrov EÚ pre životné prostredie prijala dňa 9.3.2012 závery k príprave konferencie Rio+20: cesty k udržateľnej budúcnosti.

Na piatom európskom samite miest a regiónov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 22. - 23.3.2012, bolo prijaté kodanské vyhlásenie, ktoré obsahuje záväzok podporovať rozvoj ekologickejších a hospodársky konkurencieschopnejších miest s väčšou mierou sociálneho začlenenia. Toto vyhlásenie vyjadruje politickú vôľu európskych miest a regiónov zaradiť otázku udržateľného mestského rozvoja medzi kľúčové témy svetového samitu Zeme Rio+20.

Janez Potočnik, európsky komisár pre životné prostredie, vo svojom vyhlásení zo dňa 3.6.2012 poukázal na nedostatočný pokrok v prípravných rokovaniach na Rio+20. Ďalej uviedol, že zvlášť hostiteľská krajina bude hrať významnú osobitnú úlohu pri zaistení úspešného priebehu konferencie.

UNEP v súvislosti s prípravou na Rio+20 publikovala dňa 6.6.2012 správu Global Environmental Outlook (GEO-5). Na príprave konferencie Rio+20 sa podieľali nielen medzinárodné organizácie ale i jednotlivé krajiny sveta.

Janez Potočnik, európsky komisár pre životné prostredie, vo vyhlásení pred samitom Rio+20 pre média dňa 13.6.2012 povedal, že zelená ekonomika predstavuje našu stratégia prežitia.


Záverečná správa
z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20 podrobne informuje o priebehu konferencie.

Na záver konferencie Rio+20 bola prijatá dohoda Budúcnosť, ktorú chceme.

Na záver samitu európsky komisár pre životné prostredie Janez Potočnik v mene EÚ a členských štátov vydal vyhlásenie o prijatí výsledku konferencie Rio+20. Vo vyhlásení o.i. uviedol, že záverečná dohoda z Rio+20 je menej ambiciózna než tá, ktorú navrhovala EÚ. Následne Janez Potočnik prezentoval výsledky Rio+20 v Európskom parlamente.

Prof. Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka EEA po skončení samitu Rio+20 uviedla, že vlády sveta po prvýkrát uznali význam zelenej ekonomiky, rovnako ako potrebu vedomostí a informácií. To je dobrá správa, ale to je len začiatok - musíme zmeniť toto uznanie v skutočné zlepšenie stavu životného prostredia.

Na plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru európsky komisár pre životné prostredie Janez Potočnik informoval dňa 11.7.2012 o výsledkoch Rio+20. Vo svojom vystúpení o.i. povedal, že po dlhých rokovaniach EÚ a členské štáty sa rozhodli, že je lepšie mať túto dohodu, ako vôbec žiadnu. EÚ v súvislosti s implementáciou dohody z Rio+20 prijala stanovisko, že v prvom rade každá krajina musí prijať potrebné opatrenia, aby v rámci domácej politiky bolo vytvorené priaznivé prostredie. Domáca politika by mala byť navrhnutá tak, aby bola udržateľná.

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Staffan Nilsson vydal v súvislosti s ukončením konferencie Rio+20 dňa 13.7.2012 tlačovú správu, v ktorej sa uvádza, že cesta z Rio de Janeira je prinajmenšom rovnako dôležitá ako cesta do Rio. Na základe návrhu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa na jeseň uskutoční pracovné stretnutie, ktorého sa zúčastnia zástupcovia príslušných inštitúcii EÚ. Cieľom pracovného stretnutia budú následné kroky po Rio+20 na úrovni EU.

Riaditeľ Environmentálneho riaditeľstva OECD Simon Upton po skončení konferencie OSN Rio+20 povedal, že r
ovnako ako u väčšiny veľkých konferencii OSN "je pohár z polovice prázdny a pohár z polovice plný". Toto je pohľad na to, ako sa môžeme dívať na výsledok konferencie Rio+20 vrátane prijatého záverečného textu Budúcnosť, ktorú chceme.

EHSV usporiadal dňa 9.10.2012 medzi inštitucionálne pracovné zasadnutie k Rio+20, ktorého cieľom bolo rozpracovanie myšlienok z Rio a motivovať ostatné inštitúcie, aby "priniesli Rio domov" ako inštitúcie EÚ spolu. Hlavným cieľom vzniknutej platformy bude sústrediť sa na zapojenie občianskej spoločnosti pri aplikácii záverov Rio+20 do života.

EK zorganizovala v termíne v termíne 16.10.2012 - 15.1.2013 verejne konzultácie k problematike Zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja na celom svete: EÚ v nadväznosti na Rio+20, ktorých cieľom bolo pripraviť podklady k pripravovanému oznámeniu EK k procesu Rio+20 a jeho aplikácii v podmienkach EÚ. Prijatie oznámenia je naplánované na prvú polovicu roka 2013. Konzultácie boli tiež doplnkom k verejným konzultáciám "Smerom k post-2015 rozvojovému rámcu".

Rada ministrov EÚ pre životné prostredie na svojom zasadnutí dňa 25.10.2012 prijala závery k konferencii Rio+20.

Európsky komisár pre životné prostredie Janez Potočnik na konferencii "Pôda a jej degradácia - kroky po Rio +20", ktorá sa konala 16.11.2012 v Bruseli, informoval o aktivitách, ktoré uskutočni EK s cieľom naplnenia záverov konferencie Rio+20.
-------


Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 31.8.2011 schválila Návrh účasti delegácie Slovenskej republiky na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a smernice pre postup delegácie (UV-28034/2011). V uvedenom dokumente sa o.i. uvádza, že Slovensko sa bude v rámci EÚ aktívne angažovať v prípravách na Konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (UN Conference on Sustainable Development - UNCSD), ktorá sa bude konať v Riu de Janeiro v roku 2012. Slovenská republika sa stotožňuje s úsilím posilniť inštitucionálny rámec pre udržateľný rozvoj a medzinárodné riadenie životného prostredia. Podporí vznik agentúry OSN pre životné prostredie transformáciou doterajšieho Programu OSN pre životné prostredie (United Nation Environmental Programme - UNEP) s posilneným mandátom na základe stabilného a predvídateľného financovania a s rovnakým postavením ako iné odborné organizácie systému OSN.


Europe 2020




Európa 2020
Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu

V roku 2010 bola prijatá stratégia Európa 2020. Cieľom stratégie bolo vymaniť sa z krízy a pripraviť hospodárstvo Európskej únie na nasledujúce desaťročie.

Základ stratégie Európa 2020 tvoria tri prioritné oblasti:
1/ Inteligentný rast - vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii.
2/ Udržateľný rast - podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.
3/ Inkluzívny rast - podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Sedem hlavných iniciatív, ktoré budú podporovať pokrok v každej prioritnej oblasti:

1/ Európa efektívne využívajúca zdroje - Cieľom je podporovať posun smerom k hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje s nízkou úrovňou produkcie uhlíka, ktoré efektívnym spôsobom využíva všetky zdroje. Cieľom je oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a energie, znížiť emisie CO2, zvýšiť konkurencieschopnosť a podporovať vyššiu energetickú bezpečnosť.

EK schvália 20. septembra 2011 plán zameraný na transformáciu hospodárstva Európy na udržateľné hospodárstvo do roku 2050 (KOM(2011) 571). Spolu s plánom pre Európu efektívne využívajúcu zdroje boli zverejnené analýzy (Part I, SEC(2011) 1067, Part II, SEC(2011) 1067) a informácia o vývoji tematickej stratégie pre trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov (SEC(2011) 1068 final).

EP prijal dňa 24.5.2012 uznesenie o Európe efektívne využívajúcej zdroje. V uvedenom uznesení EP o.i. žiada Komisiu a členské štáty, aby v čo najväčšom rozsahu začlenili politiku efektívneho využívania zdrojov do všetkých ostatných politík vrátane preklenujúcich politík hospodárskeho riadenia, ako je napríklad Európa 2020, a implementovali ju na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Dňa 5.6.2012 európsky komisár pre životné prostredie J. Potočnik otvoril Európsku platformu pre efektívne využívanie zdrojov, ktorej cieľom je poskytovať usmernenia a poradenstvo na vysokej úrovni pri príprave politických opatrení na dosiahnutie udržateľnejšieho rastu európskeho hospodárstva.

2/ Priemyselná politika vo veku globalizácie - Hospodárska kríza tvrdo zasiahla priemysel a najmä MSP a všetky odvetvia čelia globalizácii a výzve, ako prispôsobiť svoje výrobné procesy a produkty nízkouhlíkovému hospodárstvu. Vplyv týchto výziev sa bude v jednotlivých odvetviach líšiť a niektoré odvetvia možno budú nútené prijať nové postupy a začať odznova, zatiaľ čo niektorým odvetviam prinesú tieto výzvy nové podnikateľské možnosti. Komisia bude úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami v rôznych odvetviach (podniky, odborové organizácie, akademickí pracovníci, mimovládne organizácie, spotrebiteľské organizácie) a vypracuje rámec pre modernú priemyselnú politiku, ktorého cieľom bude podporovať podnikanie, riadiť priemysel a pomôcť mu prispôsobiť sa týmto výzvam, podporiť konkurencieschopnosť základných odvetví európskeho priemyslu, odvetví výrobného priemyslu a služieb a pomôcť im chopiť sa príležitostí, ktoré prináša globalizácia a ekologické hospodárstvo. Rámec sa bude týkať všetkých zložiek (čoraz viac medzinárodného) hodnotového reťazca, od prístupu k surovinám až po popredajné služby.

3/ Inovácia v Únii - Cieľom tejto iniciatívy je opätovne upriamiť pozornosť politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na výzvy, ktorým čelí spoločnosť, ako sú zmena klímy, efektivita využívania energie a zdrojov, zdravotná starostlivosť a demografické zmeny. Je potrebné posilniť každý stupeň inovačného reťazca od základného výskumu až po komercializáciu.

4/ Digitálny program pre Európu - Cieľom je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na superrýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách, so širokopásmovým internetovým pripojením pre všetkých do roku 2013 a prístupom k rýchlejšiemu internetovému pripojeniu (30 Mbps alebo viac) pre všetkých do roku 2020, pričom najmenej 50 % európskych domácností by malo mať internetové pripojenie s rýchlosťou nad 100 Mbps.

5/ Mládež v pohybe - Cieľom je zlepšiť výsledky a zvýšiť medzinárodnú atraktivitu vyšších vzdelávacích inštitúcií v Európe a celkovú kvalitu všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ, ktoré by spájali vysokú kvalitu a princíp rovnosti, prostredníctvom zvýšenia mobility študentov a účastníkov vzdelávania, a prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti zamestnávania mladých ľudí.

6/ Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta - Cieľom programu je vytvoriť podmienky na modernizáciu trhov práce s cieľom zvýšiť úroveň zamestnanosti a zabezpečiť udržateľnosť našich sociálnych modelov. To znamená zlepšiť postavenie občanov prostredníctvom získavania nových zručností, ktoré súčasným a budúcim pracovníkom umožnia prispôsobiť sa novým podmienkam a potenciálnym kariérnym posunom, znížia nezamestnanosť a zvýšia produktivitu práce.

7/ Európska platforma na boj proti chudobe - Nadväzujúc na súčasný Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, zvyšovať povedomie a uznať základné práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu, umožniť im dôstojný život a aktívnu účasť na živote spoločnosti.

Päť hlavných cieľov stratégie Európa 2020:
Hlavné ciele
1/ Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 - 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %.
Miera zamestnanosti podľa pohlavia a veku vo vekových skupinách 20 - 64 rokov
2/ Úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ.
Hrubé domáce výdavky na vedu a výskum (GERD)
3/ Dosiahnutie cieľov "20/20/20" v oblasti klímy/energie (vrátane zvýšenia záväzku, pokiaľ ide o zníženie emisií na 30 %, ak budú vhodné podmienky).
Emisie skleníkových plynov
Podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie
Energetická účinnosť ekonomiky
4/ Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie.
Počet ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku
Počet študentov podľa pohlavia vo veku 30 - 34 rokov
5/Znížiť o 20 miliónov ľudí, ktorí by mali byť ohrozených chudobou.
Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby alebo sociálne vylúčené osoby
Počet ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkym príjmom
Mimoriadne ohrozené skupiny
Ľudia žijúci vo veľmi ťažkých podmienkach

Synergie medzi hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020
Hlavné ciele stratégie Európa 2020 - synergie

Operatívne návrhy, ktoré by mali zabezpečiť dosiahnutie stratégie Európa 2020:
- jednotný trh pre 21. storočie,
- investovanie do rastu: politika súdržnosti, mobilizovanie rozpočtu EÚ a súkromného financovania,
- využívanie nástrojov vonkajšej politiky.

V rámci environmentálnych ukazovateľov stratégie Európa 2020 sa v SR sledujú nasledujúce indikátory:
Hlavné ciele
Indikátory
3/ Dosiahnutie cieľov "20/20/20" v oblasti klímy/energie (vrátane zvýšenia záväzku, pokiaľ ide o zníženie emisií na 30 %, ak budú vhodné podmienky).

Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 9. júna 2010 schválila Pozíciu SR k národným cieľom stratégie Európa 2020. Uvedený dokument obsahuje národné ciele SR k stratégii Európa 2020. Reformné úlohy Slovenska v rámci stratégie Európa 2020 boli stanovené v Národnom programe reforiem SR 2010, ktoré vláda SR schválila dňa 17. novembra 2010. Národný program reforiem Slovenskej republiky 2011 - 2014 schválila vláda SR dňa 20.4.2011. Aktualizácia Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2012 bola schválená vládou SR dňa 27. júna 2012. Národný program reforiem sa týka koordinácie politík na makroekonomickej úrovni medzi členskými krajinami EÚ. Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorý schválila vláda SR dňa 20.4.2011, je zameraný na fiškálnu politiku.

Rada EÚ prijala dňa 10. júla 2012 odporúčania k národného programu reforiem Slovenska na rok 2012 a predložila stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 - 2015.

V uznesení Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o téme Viac ako HDP - Meradlo pokroku v meniacom sa svete sa uvádza, že víta iniciatívu Komisie na prezentovanie indexu zaťaženia životného prostredia, ktorý sa bude predkladať spolu s HDP a ktorý bude v úvodnej fáze zahŕňať tieto hlavné oblasti environmentálnej politiky: zmena klímy a využívanie energie, príroda a biodiverzita, znečistenie ovzdušia a vplyvy na zdravie, využívanie a znečistenie vôd, vznik odpadu a využívanie zdrojov.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom plenárnom zasadnutí 29. marca 2012 prijal stanovisko na tému "Viac ako HDP - zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov".