Kalendárium

Kategórie udalostí

Informačný systém o ŽP

Dokumenty

Menu

enviroportal.sk » Kalendárium » Detail záznamu

Medzinárodný deň mlieka

dátum udalosti: 26. mája 1957, kategória: Významné dni

(vyhlásený Medzinárodnou mliekarskou federáciou IDF. Oslavuje sa od roku 1957)

ilustračný obrázokMlieko a jeho význam
Pestrá strava, obsahujúca všetky biologicky významné látky, je základom výkonnosti a zdravia ľudí. Mimoriadne postavenie v tejto oblasti má u dojčených detí materské mlieko a u detí a dospelých kravské mlieko. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek ľudskej výživy. Medzi odborníkmi vo všeobecnosti panuje názor, že mlieko je takmer dokonalou potravinou. Obsahuje v dostatočnom a primeranom množstve a optimálnom pomere mnohé biologicky významné látky dôležité pre plnohodnotnú výživu. Sú to hlavne bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prospech mlieka svedčí aj fakt, že využiteľnosť živín obsiahnutých v mlieku je veľmi vysoká. Mlieko obsahuje 3 - 5 % tuku, ktorý je zložený z približne 140 rozličných mastných kyselín. Mnohé z nich sú esenciálneho charakteru, to znamená, že si ich ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Preto je nevyhnutné prijímať tieto kyseliny z potravín. Mlieko je aj zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Napríklad v litri mlieka sa nachádza polovičná odporúčaná denná dávka bielkovín pre dospelého človeka. Obsahuje aj všetky vitamíny potrebné pre človeka. Sú to hlavne vitamíny z radu B - B1, B2 (riboflavín), B6, B12, ďalej vitamíny A, D, E a PP. Z minerálnych látok obsiahnutých v mlieku sú najdôležitejšie vápnik (1 100 - 1 200 mg/l) a fosfor. Ich vzájomná väzba v mlieku sa považuje za nevyhnutnú pri stavbe kostí a zubov.


Pasterizácia
Pasterizácia je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura, ktorý sa zaoberal účinkami tepla pri ničení choroboplodných zárodkov. V súčasnej dobe využívajú mliekarne krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri teplote neprevyšujúcej 75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote (približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Účinnosť ničenia baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno skladovať niekoľko dní. Pri pasterizácii nie sú poškodené ani zničené zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy človeka.


Trvanlivé mlieko
Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT (Ultra Heat Treatment), čiže vysokotepelné ošetrenie. Taktiež býva táto metóda označovaná ako ultrapasterizácia. Mlieko sa zohrieva na teplotu 135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Niektorí ľudia sa domnievajú, že trvanlivosť sa dosahuje pridaním konzervačných látok. Tento názor nie je pravdivý a pri UHT technológii, ktorá je vlastne pasterizáciou pri vyššej teplote, sa zabezpečí jeho trvanlivosť. Dlhodobú trvanlivosť možno dosiahnuť skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú teplotu a následne jeho okamžitým schladením.

Nečudo, že mlieku ako jednej z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek stravy, je venovaný 26. máj ako Medzinárodný deň mlieka. Tento deň je dobrou príležitosťou vyzdvihnúť mlieko nielen ako zdraviu prospešné, ale tiež ako každodennú súčasť života. Mnohé organizácie a školy organizujú rôzne akcie, okrem iných napríklad výstavy detských prác z mliečnych obalov, súťaž v pití mlieka, dikusia o možnoti opätovného využitia mliečnych obalov atď. Skúste sa inšpirovať...


Kalendárium:
40. výročie prijatia Bernského dohovoru