Živá príroda

Informačný systém o ŽP

Dokumenty

Menu

enviroportal.sk » Živá príroda » Listáreň a ohlasy

Čo prezradil dotazník

Počas realizácie projektu boli všetky skupiny oslovené so žiadosťou o vyplnenie nasledovného dotazníka. Celkový počet vyhodnotených dotazníkov ku dňu 5. 12. 2001 bol 326.

1.

Ste spokojní s metodickým spravodajcom Živej prírody, ktorý Vám bol poslaný ako príloha Enviromagazínu?

Áno - 98 %
Nie - 2 %

2.

Bolo poznávanie náročné? Ktoré druhy Vám robili problémy?

Áno - 44%
Nie - 53%


Tony Thomas s deťmi v teréne
Poznámky k otázke č.2:
  • Najčastejšie uvádzané problémové druhy - vtáky (ťažko pozorovateľné), vtáky podľa hlasu, hmyz vo všeobecnosti, kobylky, pavúky, drobné vodné živočíchy, vodný biotop vo všeobecnosti, viacero skupín uvádzalo rastliny vo všeobecnosti, konkrétnejšie najmä trávy, vyskytovali sa aj machy a lišajníky, konkrétne problémové druhy uvádzalo minimum skupín.
  • všeobecnejšie problémy boli formulované nasledovne - problémy kvôli "vlastnej neodbornosti" (vedúceho skupiny), problémy mali žiaci "mladších vekových skupín" (tretiaci až piataci), problémy s druhovými menami.
  • zo zaujímavejších problémov je nutné spomenúť - ťažko sa určovali "odkvitnuté rastliny" (pozn. poukazuje na nevhodne zvolený termín mapovania), niektoré druhy sa "málo vyskytujú" (pozn. poukazuje na skutočnosť, že niektoré skupiny sa snažili na vybranej lokalite nájsť "všetko"), vyskytol sa aj problém "karty nedávali istotu".
..Neviem ani o jednom podobne zameranom projekte vo Veľkej Británii, v ktorom by návratnosť výsledkov zo strany prihlásených detí dosiahla až 60 percent,

povedal k projektu Živá príroda Tony Thomas, riaditeľ FSC. Keď ho náš objektív zachytil na terénnej vychádzke so skupinou Koala z Banskej Bystrice, takýto výsledok ešte nepredpokladal ani on ani nikto z nás.

3.

Koľko hodín ste venovali príprave a koľko hodín Vám zabrala práca v teréne?

Vzhľadom na to, že niektoré skupiny odpovedali, koľko času venovali príprave, resp. práci v teréne pri jednotlivých vychádzkach, iné uviedli údaj za celé obdobie mapovania spolu, pri spracovaní dotazníkov boli tieto údaje vyseparované a vyhodnotené osobitne.


Poznámky k otázke č.3:
  • Pri jednotlivých údajoch prevažuje čas na prípravu pred jednotlivými vychádzkami 1 hodina, v teréne skupiny pracovali pri každej návšteve lokality 1-2 hodiny.
  • Pri uvádzaní sumárnych údajov bol uvádzaný dosť veľký rozptyl, ale viac ako 10 hodín za celé obdobie sa teórii venovalo len približne 17 % skupín. Na druhej strane je vykazovaný veľký počet hodín v teréne, priemerne viac ako 20 hodín, pričom 5 % skupín strávilo pri mapovaní viac ako 60 hodín (z toho dve skupiny viac ako 100 hodín).

4.

Aké iné problémy sa najčastejšie vyskytovali pri mapovaní?

Značný počet (36 %) skupín neuviedlo žiadne problémy, alebo na otázku neodpovedali. Medzi ďalšie problémy patrili najmä: počasie, ťažký, neprístupný terén (najmä močariny, hustý porast, ale aj antropogénne vplyvy), málo času, chýbajúce pomôcky (ďalekohľad, silnejšia lupa, atlasy, podrobnejšie kľúče, fotoaparát, video a audionahrávky, praktické pomôcky na odchyt a určovanie hmyzu..), antropogénne vplyvy, bezpečnosť detí, doprava na lokalitu, vek žiakov (nízky vek = ťažkosti pri určovaní niektorých druhov, pri dochádzaní a pod.), správanie sa detí (následne problém s rušením zvere, vtákov, ale aj klesajúci záujem a účasť) a iné. Problémom, ktoré môže ovplyvniť realizačný team projektu, sa budeme snažiť v budúcnosti vyhnúť, aby sme tak pre vás zabezpečili čo najlepšie podmienky.


Poznámky k otázke č.4:

Medzi antropogénne vplyvy bolo najčastejšie zaradené kosenie lúk v "nevhodnom" termíne, t.j. v termíne, ktorý priamo ovplyvnil mapovanie (na pokosených lúkach bol problém s určovaním rastlín, alebo naopak, na lúkach nepokosených sa obtiažnejšie zaznamenávala prítomnosť živočíchov), okrem toho boli uvádzané aj priame zásahy na lokalite, ktoré znamenali zánik mapovanej plochy (výstavba), v tejto súvislosti treba poznamenať, že práve takéto prípady poukazujú na nutnosť zmapovania takýchto plôch z dôvodov, že v budúcnosti už takáto možnosť nebude, navyše antropogénne vplyvy sú jedným z priamych námetov na tvorbu a realizáciu malých projektov. Pri vyhodnocovaní tejto otázky dotazníka neboli brané do úvahy odpovede, ktoré priamo súviseli s metodickými postupmi, alebo sa prekrývali s odpoveďami na otázku č.2. Vyhodnotených bolo 313 položiek.

5.

V druhej etape projektu bude hlavnou náplňou realizácia malých enviroprojektov v území, ktoré ste navštevovali. Privítate metodické školenie v regiónoch, kde pôsobíte?

Áno - 91%
Nie - 5%


Poznámky k otázke č.5:
  • V komentároch sa najčastejšie zdôrazňovala potreba dostupnosti školení a to z hľadiska dopravnej vzdialenosti, ako aj času a financií
  • možnosť účasti aj žiakov, resp. robiť osobitné školenia pre žiakov.

6.

V čom vidíte prínos projektu vo Vašej práci?

Poznámky k otázke č.6:

Odpovede na túto otázku boli formulované čiastočne zo strany detí (prínos pre deti), čiastočne zo strany vedúcich (prínos pre vedúceho skupiny). Celkovo bolo na 326 dotazníkoch vyhodnotených 566 odpovedí na otázku č.6, pričom najviac v odpovediach rezonovali nové vedomosti, resp. rozšírenie vedomostí, tak zo strany detí, ako aj vedúcich, potom envirovýchova, najmä vo význame vzbudenia záujmu o prírodu a jej ochranu, poznanie svojho str. 9 najbližšieho okolia a praktická práca v teréne. Významná skupina odpovedí obsahovala prínos v oblasti vzťahov v kolektíve a morálno- vôľových vlastností detí i dospelých. Oceňované boli aj nové prístupy k danej problematike.

7.

Čo navrhujete, že by sa malo v projekte zlepšiť, ak by projekt pokračoval?

Poznámky k otázke č.7:
  • Niektoré návrhy sa vo svojej podstate prekrývali, najmä však bola zdôrazňovaná potreba materiálov, či už z hľadiska kvalitatívneho alebo kvantitatívneho, ako nevyhnutná, či doplnková pomôcka, ale aj ako motivačný faktor.
  • Na druhom mieste boli pripomienky k metodike projektu a školeniam.
  • Nezanedbateľnú skupinu tvoria pripomienky k možnosti určitej formy ohodnotenia najlepších skupín a zlepšenia zapojenosti odborníkov, profesných organizácií a miestnych komunít.
  • ad "metodika" - medzi návrhmi prevažovalo "zamerať sa na chránené a ohrozené druhy", "zaznamenávať všetky nájdené druhy" a vykonávať "praktickú ochranu prírody", z konkrétnejších návrhov za zmienku určite stoja návrhy :
    • monitorovať aj urbanizované plochy (časti miest a obcí)
    • uskutočniť monitoring výskytu a stavu starých stromov
    • rozšíriť o monitoring ľudských zásahov, resp. zdravotného stavu lokality - tieto možno priamo pokladať za základ malých projektov.

8.

Privítali by ste ďalšie edukačné materiály a ste ochotní za ne aj zaplatiť?

Otázka pozostávala z dvoch častí a tak aj bola vyhodnotená. Na prvú časť odpovedalo kladne 87 % a na druhú 77 % z vyhodnotených respondentov.

9.

Bola skupina propagovaná v regionálnej tlači, alebo v iných médiách?

Áno odpovedalo 13 % pracovných skupín, ovšem pri vyhodnotení neboli ako kladné hodnotené odpovede, kde bola uvádzaná propagácia len v rámci školy (školský časopis, nástenka), v prevažnej väčšine sa jedná o propagáciu v médiách miestneho, resp. okresného charakteru, menšie množstvo v celoslovenských médiách.

10.

Budete pokračovať v mapovaní, aj keď projekt oficiálne skončí?

Áno - 73%
Nie - 20%


Poznámky k otázke č.10:
  • Ako pozitívum možno skonštatovať, že prevažná väčšina skupín resp. vedúcich skupín má záujem pokračovať v mapovaní, vo viacerých odpovediach sa opakuje, že bude záležať od záujmu detí, t.j. že vedúci je schopný a ochotný sa prispôsobiť záujmu.
  • Ako najčastejšie dôvody pre negatívnu odpoveď boli uvádzané: nedostatok času, odchod vedúceho do dôchodku, resp. prechod detí na iný typ školy (ukončenie základnej školy, resp. prechod na druhý stupeň).