Živá príroda

Informačný systém o ŽP

Dokumenty

Menu

enviroportal.sk » Živá príroda » Listáreň a ohlasy

Listáreň a ohlasy

Vybrali sme z Vašich listov...

Ilustračný obrázok

Deti najradšej pozorovali živočíchov z postriežky. Keď pozorovali srnku, zajaca, jarabicu atď., bol to pre nich veľký zážitok. Museli sme sa stretnúť aj cez prázdniny. Traja žiaci sa prihlásili samostatne, tak že sme o tom ani nevedeli.
p. učiteľka Zuzana Petiková
pracovná skupina: Srnky ZŠ Podhájska

Je to náš prvý projekt a začiatky neboli veľmi ľahké, ale teraz nám je ľúto, že sa projekt tohto roku končí. Najväčšie problémy boli v stretávaní sa. Ďalšie problémy boli pri monitoringu, a to hlavne hmyzu a vtákov. Čo sa týka počtu zmonitorovaných oblastí, nie sme s tým veľmi spokojní. Chceli by sme toho zmonitorovať oveľa viac. Príčinou toho, že sme boli často chorí, alebo sme sa zúčastňovali rôznych súťaží, či dlhšia neprítomnosť našej pani učiteľky, ktorá nás sprevádzala na potulkách prírodou.
Pracovná skupina: Klub mladých ochrancov prírody, ZŠ Ruská Poruba




Ilustračný obrázok

V prírode sa nám veľmi páčilo, utužili sme náš triedny kolektív a spoznali veľa nového. Už teraz sa tešíme na vypracovanie projektu, pretože v blízkosti našej školy je veľmi znečistený potok, ktorý by sme chceli vyčistiť.
Pracovná skupina: Lúčni lesníci, ZŠ Spojová, Banská Bystrica

Nespoznala som len malilinké tajomstvá prírody, ale som spoznala aj nových priateľov, pretože sme sa tu zišli žiaci z rôznych ročníkov a tried. A len tak medzi nami: Vďaka týmto stretnutiam som prekonala strach z pavúkov a teraz sú na rade dážďovky!
Martina Ivanová

Ilustračný obrázok

Naša lokalita sa nachádza necelých 15 minút od školy v Dúbravke. Na tejto lokalite sme skúmali zloženie flóry a fauny. Vybrali sme si lúčny ekosystém. Podľa dlhoročných obyvateľov Dúbravky bola naša lokalita pred 15 rokmi pokrytá čisto trávnatým porastom. Postupná invázia krovinatých porastov pri rozširovaní okolitého lesa postupne zatláča pôvodný porast do stredu lokality a takmer celý povrch je pokrytý krovím.
p. učiteľka Gabriela Dyttertová
pracovná skupina: Ekohliadka, ZŠ Bilíkova, Bratislava


Nami mapovaná lokalita sa nachádza v tesnej blízkosti novopostaveného sídliska a je cieľom víkendového oddychu mnohých rodín s deťmi. My sme na nej našli dve krásne a chránené rastliny: ľaliu zlatohlavú a pečeňovník trojlaločný, rovnako sme sa stretli so "zberačmi" týchto krásnych kvetov. Chceli by sme preto navrhnúť, pripraviť a vyrobiť informačnú tabuľu, ktorá by všetkých upozornila na tieto chránené druhy. Naším cieľom je upozorniť všetkých, aký veľký význam má pre človeka biodiverzita prírody okolo nás. Náš projekt nepotrebuje veľké prostriedky, skôr chuť urobiť niečo užitočné pre ostatných. ... Pri výbere žiakov, ktorých zaradím do projektu Živá príroda som mala neľahkú úlohu. Hlásili sa takmer celé triedy, v ktorých som učila botaniku. Keď som sa po štvormesačnej PN vracala do školy, ich záujem bol vytrvalý, stanovila som teda podmienku, že vyberiem iba tých, ktorí za tie štyri mesiace nedostali horšiu známku ako dvojku. Bežní trojkári kritérium prijali, no veľmi smutná ostala Milica, ktorá hoci s ľahkým mozgovým postihnutím, ale s veľkou snahou zvláda integráciu do normálnej triedy. Po krátkom zaváhaní som pre Milicu urobila výnimku. A urobila som veľmi dobre...
RNDr. Danka Valková
pracovná skupina: Jašteričky, ZŠ Matky Alexie, Bratislava

Ilustračný obrázok

Jedného dňa na jar prišiel ocino domov s návrhom, že by sme sa mohli zapojiť do projektu Živá príroda, ktorý bol spropagovaný aj v televízii. Keďže s ním často chodíme do prírody, lebo je lesník a bráva nás do lesa, súhlasili sme. Ocino poslal prihlášku a čakali sme, kedy nám pošlete k projektu bližšie informácie a materiály na samotnú prácu. Dovtedy sme si vymýšľali meno pracovnej skupiny. Keďže sme veľmi zvedaví a máme stále natrčené uši, dali sme si meno Tri lopúchy zo Sirka. Keď už sme všetko potrebné mali, podľa propozícií sme si vybrali tri lokality, vždy z jedného ekosystému. Zakreslili sme si ich do prefotenej mapy a očíslovali. No a hneď prvú voľnú sobotu sme si doma pripravili všetko čo sme dostali od vás, ocinove múdre knižky (to sú kľúče na určovanie rastlín a vtákov), mamina nám nabalila proviant a vyrazili sme na prvú lokalitu ... ... a ak náhodou o rok stretnete v prírode dvoch zvedavých chlapcov v tričkách s logom "Živá príroda", ako všetko okolo seba skúmajú, hľadajú a obzerajú, vedzte, že to budú Vaši spolupracovníci Igor a Martin Viszlaiovci, čiže Tri lopúchy zo Sirka (ten tretí lopúch je náš ocino).
pracovná skupina:Tri Lopúchy zo Sirka

Ilustračný obrázok

Názov našej skupiny je KOLONIČKA. Všetci žijeme v obci KOLONICA v prekrásnom prostredí pohoria Vihorlat, preto sme sa rozhodli, že okrem monitorovania prírody urobíme pre seba a všetkých spolubývajúcich v našej obci, poriadok v lese. Tak sme si vždy so sebou niesli igelitové vrecia a zbierali sme odpad v lese a na lúke. Najviac to boli plastové fľaše, igelitové tašky, konzervy, stará obuv. Mali sme z toho dobrý pocit, že sme pomohli prírode. Najedli sme sa tiež lesných plodov ako sú jahody, maliny a černice. Našli sme tiež dvoch zoslabnutých vtáčikov asi s polámanými krídlami. Jednalo sa o holuba a samičku kukučky. Zobrali sme ich do krabice domov, ale vtáčiky uhynuli. Ale mali sme snahu im pomôcť. Veľa sme sa vypytovali poľovníkov v našej obci a tiež sokoliarov v susednej obci Stakčín.
pracovná skupina: Kolonička z obce Kolonica

Ilustračný obrázok

Tí, čo pozorovali vodný ekosystém - "močiarnici" sa vrátili riadne zablatení, pretože skočili do okraja potôčika, ktorý považovali za dostatočne pevný. "Lesníci", tak sme volali tých, čo pozorovali lesný ekosystém a skúmali krásy jesenníčka v lese. Videli srnku a kôpku, ktorá sa pred ich očami dvíhala. "Bol to iste krtko", vyhlasovali. A čo pozorovali naši "lúčnici"? Na lúke objavili kríky s dozretými plodmi šípok, bršlenu a trniek.
Janka Mertlová
pracovná skupina: Zelenáči, ZŠ Janigova, Košice

Raz, bolo to začiatkom leta, sa naša skupina Ekohliadka vybrala do nami pozorovaného lesa. Boli sme už tesne pod Vysokým vrchom, na poslednej lúčke pod lesom, keď asi 5 m pred nami len kúsok od chodníka, kŕmila svoje mláďa krásna srna. Všetci sme v nemom úžase zostali stáť. Keď nás zbadala, odbehla preč, no pozorovala nás zobďaleč. Malé srnčiatko tenučko pišťalo, ledva stálo na tenučkých nôžkach, celé sa triaslo. Najradšej by som ho bol vzal do rúk a pohladkal ho. Vedeli sme, že sa ho nesmieme dotýkať, inak by ho matka neprijala späť. Opatrne sme sa vrátili a opačnou stranou pokračovali v ceste. Môj otec - poľovník, ma ubezpečil, že srnka sa vrátila po mláďa a prijala ho späť. Keby sme sa ho boli dotkli, určite by ho neprijala a mláďa by zahynulo.Všetci by sme mali vedieť, ako sa máme v lese správať, aby sme nerobili škodu, aby sme ho zachovali aj pre budúce generácie.
Vladimír Toček
skupina Ekohliadka, ZŠ Valaská Belá

Ilustračný obrázok

Bola som veľmi prekvapená, koľko rastlín a drevín deti samy poznali a určovali bez najmenších problémov. Možno je to ovplyvnené aj tým, že žijú na dedine a naša škola má prekrásnu polohu v prírode. Najväčšie zážitky mali deti pri priamom kontakte so zvieratkami. Práca v teréne ich veľmi bavila, skoro každý si nosil pomôcky a tešil sa na vychádzky do prírody.
Mgr. Marianna Vigašová so skupinou SALAMANDRA, ZŠ Staré Hory

Začali sme pozorovať dve lokality ešte pred Veľkou nocou 2. 4. 2001 ako druháci. Teda títo žiaci sú zrejme najmladšími zapojenými v projekte. Pracujú s veľkou chuťou. V triede i na chodbe máme nástenku: Živá príroda. Dávame na ňu a tiež i do školského časopisu svoje objavy, zaujímavosti. Ďakujeme za reláciu Mravenisko v utorok 18.9. Aspoň sme videli, čo všetko dokážu starší žiaci v projekte urobiť. To však neznamená, že prestaneme prírodu obdivovať, vážiť si ju a ochraňovať. Práve naopak cítime, že volá nielen nás, ale i našich rodičov a všetkých, čo ju majú úprimne radi.
p. učiteľka Anna Ličáková
skupina Lastovičky a Spevavce, ZŠ Kubranská cesta, Trenčín

Mne osobne projekt dal veľa, lebo som si štúdiom odbornej literatúry obohatil vedomosti hlavne v oblasti ekosystémov, ochrany živých organizmov a ich vzájomných väzieb. A tiež veľkým prínosom pre mňa je práca pri vedení detí. Veď z 15 detí prihlásených do krúžku postupne vypadávali, odchádzali a ja som bol prinútený stále hľadať spôsob, ako ich upútať, neodradiť a priblížiť sa ešte viacej k nim. Nakoniec sme projekt úspešne zvládli s piatimi skalnými deťmi, ktoré vydržali do konca. Tie som pozval aj na "stanovačku" s ochranármi na okresný zraz Tábora ochrancov prírody. Oživením aj odmenou v činnosti nášho krúžku bola aj ornitologická ukážka odchytu a krúžkovania spevavcov, ktorú nám predviedol RNDr. Slobodník, CSc.
Ing. Ľuboslav Ruttkay
skupina Vtáčatká spod Váčnika, Kamenec pod Vtáčnikom

Keď sme boli v živej prírode, zbadali sme niečo veľké. Bolo to hnedé a skákalo to. Zakričala som: Aha! Čo je to skokan? Smiali sme sa. Veď to bol srnec.
Klára Holicová zo skupiny Lienka, II.ZŠ Kremnica

Pri návrate do Banskej Bystrice, keď sme prechádzali Hornou Mičinou, otec sa rozhodol, že sa ešte zastavíme na lúke, ktorá bola pri ceste... pri kameňolome sme našli pomerne veľkú divokú skládku... aj veľké pneumatiky, ktoré sú z gumy a tie sa nikdy nerozložia. Ľudia by sa mali zamyslieť nad tým...
Miroslav Repaský zo skupiny Koala, ZŠ SSV, Banská Bystrica

Ilustračný obrázok

Ako sme našli plcha lieskového? Všetko sa začalo jedného dňa, keď môj ocko, ktorý pracuje ako správca lesného majetku, išiel skontrolovať lesných robotníkov. Práve spílili hrubý práchnivý buk, ktorý po páde na zem sa úplne rozlámal. Jeden z robotníkov zrazu zakričal: Poď sa pozrieť, čo je tu. Keď ocko prišiel bližšie, zistil, že robotník drží v rukách plcha. Podľa dĺžky zrúbaného stromu, mal hniezdo v otvore pravdepodobne po ďatľovi, možno až 18- 20 metrov nad zemou. Úplný zázrak, že sa mu pri páde stromu nič nestalo. Na všetkom bolo najzaujímavejšie to, že plch sa vôbec nezobudil. Plch v jeho ruke bol skrútený do gulôčky a huňatý chvostík mal otočený okolo nošteka až za ušká, labky mal pritisnuté na brušku... O plchoch píše odborná literatúra to, že spia pravým zimným spánkom. Ďalej sa píše, že dokáže tuho spávať aj v období mimo zimy, o čom nás presvedčil. Boli sme radi, že sme mu mohli pomôcť... Martin a Stanka Grambličkovci, ZŠ Valaská Belá

Výber lokality bol jednoduchý. Zmapovala som ju pri písaní záverečnej diplomovej práce na tému Les a lesné spoločenstvo v okolí Lomničky. Práca bola zameraná na dreviny. Privítala som možnosť zmapovať okrem drevín aj rastliny a živočíchy. Využívali sme pri vychádzkach všetky dostupné pomôcky od obrazového materiálu až po atlasy rastlín a zvierat. Je mi ľúto, že sme nemohli pracovať i s CD - hlasov zvierat a ostatnými pomôckami. Nedostatok finančných prostriedkov nám nedovolil zabezpečiť si tento materiál. Ďakujem za možnosť, ktorú sme mali a dúfam, že deti budú i naďalej pracovať v krúžku, ktorý pracuje aj v tomto roku. Dozvedeli sa mnoho dôležitých informácií a poznatky zúžitkujú na hodinách prírodovedy.
Mgr. Mária Matvijová, ZŠ Lomnička

My máme v blízkosti našej školy lužný les... Najčastejšie z plazov vidieť slepúcha. Dvoch sme videli zabitých na ceste... Nepáči sa mi, že ľudia zahadzujú papiere na zem. Keď sme odchádzali, zakaždým sme spravili poriadok. Každú druhú stredu sme chodievali na vychádzky aj k Chorvátskemu ramenu. Toto miesto najviac využívajú rybári a po nich tam zostáva veľa odpadu - igelitové vrecká, rôzne umelohmotné nádoby aj rybárske lanká. Lanká sú pre živočíchov veľmi nebezpečné, lebo keď sa do nich niektoré zvieratko zamotá, môže si ublížiť alebo uhynúť. Mohli by tu byť aspoň 3-4 odpadkové koše... Na lúku sme chodili v blízkosti Chorvátskeho ramena a pri Malom Draždiaku. Chodí tam veľa ľudí na prechádzku a venčia tam psov. Robia tam neporiadok. Preto sme tam chodili zbierať smeti. Popri tom sme pozorovali prírodu.
skupina zo ZŠ Turnianska, Bratislava

Naša skupina sa vybrala na ďalšiu vychádzku, ktorá dopadla celkom úspešne. Rozdelili sme sa, všetci sme išli iným smerom. Len Janka sa motala okolo miesta, kde sme sa rozdelili. Ale zato sa jej to vy platilo. Zrazu sa objavil vták a sadol si na konár stromu. Janka sa potichu priblížila. Zistila, že na konári sedí myšiak. Bola presvedčená, že je to on...
Zo zápisníčka Moniky Boldišovej
pracovná skupina JANIMO, ZŠ Čajkov

Ilustračný obrázok

Všetci si radi spomíname na to, ako sme chodili na nádhernú lúku, v pozadí ktorej sa nachádzal les. Veľmi radi sme hľadali rastlinky, ktoré sme určovali a zapisovali. Samozrejme, že sme stretávali aj nádherné motýle, bzučiace včielky, kukučku, jašterice, žabky a pasúce sa stádo družstevných kráv, ktoré strážili dva psy. Ba dokonca jeden z nich na nás aj zaútočil a poriadne nás všetkých vyľakal. Cestou domou sme sa osviežili trblietavou a priezračnou vodou, ktorá patrí kamienskym studničkám. Tie, ktoré sme objavili, sme vyčistili. Veď naša pracovná skupina si dala názov práve Studnička. Pozorovania v prírode sa nám všetkým páčili, veľa sme spoznali a naučili sa lepšie a šetrnejšie správať v prírode.
Alexandra zo skupiny Studnička, ZŠ Kamienka